Kůň mého života: Nelly a Setan

Zdravím vás,

rozhodla som sa s vami podeliť o môj príbeh o jednej úžasnej kobylke, ktorá mi zmenila život. 

Setan Abu Hamadan (25. 7. 2019 – 9. 5. 2020)

Najkrajší deň v mojom živote, bolo to 27. júla 2019. V tento deň som stretla túto úžasnú kobylku Shagya Arabian – Setan. Jej temperament, húževnatosť, krása, odhodlanosť a nebojácnosť. Hneď sme si padli do oka. Počas našej spoločnej prvej vychádzky som sa cítila šťastná a Setan to vedela. Rýchlo sa prebojovala dopredu. Všetkých sme mali za sebou a my sme išli vpredu ako kráľovné. Jej ladný krok a vznešená zdvihnutá hlava i chvost. Od toho dňa som sa od nej nepohla. Každý deň som bola pri nej, nezáležalo na počasie a vždy, keď ma videla prichádzať, začala erdžať a pribehla k bránke. Hlavu hneď dávala do mojej tašky, pretože vedela, že som jej doniesla nejakú malú pozornosť. Ale začiatkom septembra ma radosť prešla. Majiteľka mi povedala, že má nejaký vážny zdravotný problém (nechcem o tom hovoriť). Celý deň som bola ako na ihlách a modlila som sa, aby to nebolo nič vážne. Oddelili ju od stáda, pretože cítili, že zoslabla. Popravde jej ani nechýbali. Bolo vidieť, že sa aj trochu upokojila, dala sa viacej hladkať. Trávila čas v boxe, aby si ešte viacej neublížila. Ale každý deň som ju zobrala na lúku, aby sa napásla a odpočinula si. Potom prišla terapeutka a viacej povedala, čo jej je. Tak som sa s ňou pustila do každodenného cvičenia. Zo začiatku to bolo ťažké kvôli jej tvrdohlavosti (arab), ale zvládli sme to. Cviky po čase už robila bez problémov a stále sme pokračovali. Raz som ju zobrala na niekoľko kilometrovú prechádzku (popri nej) do hôr. Ľudia, ktorí išli so psami, sa smiali tiež. Niekto chodí von so psom a niekto zase s koňom. Na Setan som videla, že je rada a poslúcha. Raz som sa dozvedela, že naše spoločné cesty sa možno rozídu. Úprimne, začala som plakať. Nedokázala by som vidieť, keby ju niekto zobral a už by som ju nevidela... Tešil ma Setanin každý jeden krôčik dopredu k lepšiemu. Všetko potrebuje iba čas. A ako sa hovorí, začni tam, kde si, využi to, čo máš a začni robiť to, čo si pokladal za nemožné. Tým som sa riadila. Skoro štyri mesiace som nejazdila a robili sme iba zo zeme. Veľmi pokročila, aj keď sme nejaký čas riešili cúvanie so sklonenou hlavou. Bolo na nej vidieť, ako pribrala a začala naberať svaly na zadku. Pridali sme nové cviky s kavaletami a skúsila som ju osedlať (mala nové drezúrne sedlo) a začala som s ňou robiť v kroku, zo sedla. Začala som s ňou aj trénovať, aby sa nebála šuchotu, alebo nejakých nečakaných vecí. Dokázala som pri nej predvídať, akoby sme boli jedno telo a jedna myseľ. Setan, to ona mi zmenila celý život od základov. Odkedy som bola s ňou, tešila som sa na každý jeden deň, na každý spoločný tréning, prechádzku, vychádzku, na každý jej pokrok, a na každú minútu strávenú s ňou.  Vďaka nej mám už asi nervy z ocele a posilnila mi trpezlivosť. Naučila ma veľa vecí. Aj keď sa jej niekedy nechcelo, vždy sa odhodlala, akoby vedela, že musí zabrať, aby sa nevrátila do starých koľají, ale aby zostala na novej ceste. Nebolo to s ňou vždy ľahké, ale zvládli sme to. Som jej vďačná. Aj keď nie je moja, veľmi ju milujem, ako keby bola moja. Je to moje všetko, šťastie. Som vďačná osudu, že mi ju umožnil spoznať. Zvládli sme spolu veľa ťažkých ciest, čo nás čakali a už bolo skoro potom všetko v poriadku. Prežili sme toho spolu veľa. Ďakujem ti za všetko, Setan 

 A potom prišiel ten deň 9. 5. 2020... Toto bolo pre teba. Ďakujem za krásnych a nezabudnuteľných presne deväť mesiacov, dva týždne, päť dní, devätnásť hodín a šestnásť minút... Nedokážem cez slzy dobre písať, pretože som si nemyslela, že tento deň raz príde... Setan, si tá najúžasnejšia, najlepšia, milá, tvrdohlavá a super kobylka na svete. Naučila si ma tak veľa... Urobila si z mojich nervov oceľ. Pre niekoho by si bola iba obyčajný kôň... Ale pre mňa si bola všetko, moje šťastie, radosť, srdce. Vždy, keď si ma už z diaľky videla, čakala si ma pri ohrade a tešila si sa, aké nové dobrodružstvo spolu zažijeme. Máme spolu toľko pekných zážitkov a vecí, na ktoré nikdy nezabudneme. Najviac ti ďakujem zato, že si mi dovolila ti aspoň trochu pomôcť a byť tvojím jediným verným priateľom. Nedokážem ani opísať slovami, ako som ti za všetko vďačná a ako ťa mám rada. Budeš mi veľmi chýbať. Aj keď sa naše cesty teraz rozídu, verím, že sa opäť jedného dňa spoja. Sľubujem ti, že nikdy na teba nezabudnem a vždy, keď sa mi bude dať, prídem za tebou. V mojom srdiečku budeš stále. Zvonku vyzeráš ako tvrdohlavá kobylka, no vo vnútri máš veľké a dobré srdiečko. ĎAKUJEM TI ešte raz za všetko, Setan.